Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Ľudový odev

Ženský ľudový odev v Urminciach

Základnou súčasťou ženského odevu bol spodník. Bola to konopná sukňa vzadu bohato nariasená a niekedy na spodku vyšitá na zúbky. Spodné sukne sa šili aj z flanelu alebo barchetu a boli vzadu nariasené, vpredu mali rázporok. Niektoré ženy nosili aj previňák. Bolo to široké vrece z konopného plátna, ktoré sa previazalo na páse špagátom a previnulo sa smerom nadol, aby žena mala široké kĺby. Na spodné sukne sa obliekali vrchné, obyčajne zo šifónu alebo iných materiálov. Mladé dievčatá alebo mladšie ženy nosili sukne aj bledých farieb bohato vzadu naskladané do faldov a vpredu tiež s rázporkami. Neskoršie sa sukne plisovali. Vrchnú časť tela takrývali rukávce z konopného plátna. Na sviatok ich vystriedali z jemnejšieho kupovaného plátna. Rukávce boli bohato nariasené a siahali len tesne pod prsia. Vpredu boli rozstrihnuté do dvoch tretín dĺžky. okolo krku boli nazberané do úzkeho golierika - obojka spevneného jednoduchou výšivkou. Pod golier sa našívala bielou cvernou necovaná čipka - krézel. Niekedy sa krézel ku krčnej časti prikladal zvlášť. Rukávy boli široké, k zápästiu sa sťahovali do výšivky rôznej farby - najviac červená a modrá. Rukávy v dolnej časti boli vyšité na zuby a zase biele, modré alebo červené. Výšivka bola boahtá na dierky. Vpredu bola uviazaná biela mašľa tiež bohato vyšitá. Na rukávce sa obliekal lajblík. Šili ho z kupovaného materiálu. Na pracovný deň sa lajblík zhotovoval z jednoduchšieho plátna. Na sviatok boli parádne vyzdobené šujtášmi. Ďalšiu časť vrchného ženského odevu tvorila zástera - kuchynka. Šili ju z továrenského materiálu: z glótu, listeru alebo bieleho plátna. Kuchynka mala tvar štvorca, z troch strán vyšitá na zuby rôznymi farebnými niťami. Biele kuchynky boli vyšité nabielo jemne tónovanou výšivkou ružovej alebo bledomodej farby. Kuchynky si obrubovali aj kupovanou čiernou alebo bielou čipkou a na okrajoch - maršíkoch boli rôznymi farbami vyšité štylizované kvety. Na pás si ženy obkrúcali dvakrát gonfle - boli to široké tkanice z farebnej vlny zakončené gonfľami z vlny. Neskoršie si kupovali mašle, vybíjané, z ktorých si šili opasky - pinty zakončené mašľou a spustené po okrej sukne. V zimnom období si obliekali kacabajky, boli rovnakej farby so sukňou, podšité flanelom alebo barchetom. Počas chladných dní sa ženy zakrútili do vlnákov. Boli to štvorcové veľké hrubé čierne a hnedé šatky zakončené strapcami. Kupovali ich v obchodoch alebo na jarmokoch. Znakom vydatej ženy bol čepíc. Na pracovný deň obyčajný, dobre vyškrobený s poskromnou výšivkou. Na nedeľu si zakladali na spodný čepiec bohato vyšívaný na dierky alebo naplno bielou, modrou a červenou farbou alebo aj pestrejšie. Mladé nevesty si viazali na čepíc vybíjanú stužku. Čepce prikrývali cez leto ručníkmi cverenákmi. Boli to biele plátenné šatky, obrúbené kupovanou bielou čipkou. Jeden roh šatky bol bohato nbielo vyšítý. Neskoršie kupovali šatky vyzdobené s jednoduchým čiernym ornamentom a obrúbené čipkou. V zime si prikrývali hlavu zamatovými šatkami s franclami a tiež boli po okrajoch farebne vyšité. Tradičným obutím žien boli čižmy na rance. Mali tvrdé sáry v členkoch porancované a kalíškový opätok. Čižmy si obúvali len na sviatok alebo keď išli do mesta, či pri iných významných príležitostiach. V lete chodili zväčša bosé. V zime nosili drevenice. Nevesty sa obliekali tak, ako sme uviedli, len na hlave mali partu. Skladala sa z ozdobného venčeka - trasáky, náušnice, darmovis a dlhé vybíjané stužky. Venček bol ozdobený rozmarínom. po prvej svetovej vojne sa kroj pomaly odkladal a nosili ho len pri slávnostných alebo cirkevných príležitostiach. V Urminciach ešte i dnes staršie ženy nosia polkroj - sukne, zástery, jubky a šatky na hlavu, ale tieto súčasti odevu s tradičným oblečením žien už nemajú takmer nič spoločné.   /Urmince včera a dnes, 1997/


 
webygroup
ÚvodÚvodná stránka